Život Prešova
online
online
Slovenský Leonardo da Vinci namaľoval prvý farebný portrét Ľ. Štúra
08.03.2017 Liptovský Mikuláš
Liptovský Mikuláš/Bratislava 8. marca (TASR) - Maliar, sochár prírodovedec, vynálezca a pedagóg Jozef Božetech Klemens bol uznávanou osobnosťou slovenského kultúrneho a umeleckého života. Dnes uplynulo 200 rokov od jeho narodenia.
Mnoho záujmov, ktoré rozvíjal, mu priniesli aj prezývku slovenský Leonardo da Vinci. Preslávil sa však predovšetkým ako portrétista významných osobností slovenskej kultúry, národného a náboženského života.
Jozef Božetech Klemens sa narodil 8. marca 1817 v Liptovskom Mikuláši. V otcovej dielni sa už od detstva priúčal remeslu, keď pomáhal pri výrobe sediel a kočov pre zemanov. Mal však aj umelecké nadanie a v mladosti sa stal knihárskym pomocníkom Gašpara Fejérpataky Belopoteckého. A práve na jeho príhovor bol Jozef B. Klemens v roku 1837 prijatý na skúšobnú dobu na Akadémiu výtvarných umení v českej Prahe, ktorú už ako riadny študent absolvoval v rokoch 1838-1843.
Súčasne sa v stovežatej vzdelával aj vo vedách prírodných a technických, v češtine a nemčine, aby zložil učiteľské skúšky. Počas šesťročného pobytu v Prahe pomáhal pri vybudovaní Amerlingovho vzdelávacieho ústavu, na ktorom neskôr sám vyučoval. Otvorením pražského dagerotypického ateliéru v roku 1842 sa stal priekopníkom tejto fotografickej techniky, po roku bol však nútený ateliér zatvoriť pri finančné problémy.
Rozhľadený umelec a vynálezca sa vrátil na Slovensko a pracoval ako maliar. Keď v roku 1844 vznikol v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, začal sa J. B. Klemens viac venovať tvorbe portrétov významných osobností. S veľkou perspektívou, ale s malým kapitálom začal tiež podnikať s výrobou zinkovej bieloby a sadry. Technické zariadenie dielne si navrhol a skonštruoval sám, pre nedostatok financií však podnik zakrátko zanikol.
Od roku 1856 pôsobil ako učiteľ kreslenia na reálke v Žiline. Popri tom sa aktívne zaoberal geológiou, botanikou a pracoval na niekoľkých technických vynálezoch. Klemensove geologické znalosti sa prejavili aj pri zemetrasení v Žiline dňa 15. januára 1858, keď ho na základe presnej lokalizácie epicentra zemetrasenia vymenovali za dopisujúceho člena ríšskeho geologického ústavu vo Viedni (dnes Rakúsko).
Počas sedemročného pobytu v Žiline vypracoval pre mesto projekty na verejné stavby ako napríklad mestský pivovar či farský kostol. V rokoch 1863-1873 bol riadnym profesorom prírodných vied a kreslenia na katolíckom gymnáziu (dnes Gymnázium Andreja Sládkoviča) v Banskej Bystrici.
Ako uznávaná osobnosť slovenskej inteligencie sa Jozef Božetech Klemens v júni 1861 zúčastnil Slovenského národného zhromaždenia v Martine, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Na základe tohto významného programového dokumentu vznikla v auguste 1863 Matica slovenská, ktorej spoluzakladateľom bol aj J. B. Klemens. Všestranný umelec bol tiež autorom jej znaku. Na základe jeho návrhu bola postavená slávobrána, pri ktorej vítali biskupa Štefana Moysesa prichádzajúceho na zakladajúce matičné zhromaždenie.
Výsledkom Klemensovej spolupráce s Maticou slovenskou sú mnohé portréty významných osobností, vrátane vzácnej olejomaľby Ľudovíta Štúra, Andreja Sládkoviča alebo Michala M. Hodžu. Okrem toho bol členom matematicko–prírodného odboru Matice slovenskej a do jej zbierky získal významné archeologické pamiatky.
Vynálezcovská činnosť Jozefa B. Klemensa zahŕňa návrh parného motora poháňaného teplým vzduchom. Konštrukciu prototypu stroja sa mu však nepodarilo presadiť, ani získať patent. V roku 1862 poslal na výstavu do Londýna (Spojené kráľovstvo) výkresy "Samotlače", predchodcu sádzacieho stroja. Nedostatok financií z učiteľského platu riešil Klemens tvorbou oltárnych obrazov či výzdobou kostolov. Jeho sakrálne diela sa nachádzajú v kostoloch na Liptove, v Turci, na Kysuciach, Orave, Horehroní či na Spiši. Od roku 1862 bol členom Uhorskej prírodovednej spoločnosti v Pešti (dnes Budapešť - Maďarsko).
Umelec, národovec a vynálezca Jozef Božetech Klemens zomrel 17. januára 1883 vo Viedni.
Mnoho záujmov, ktoré rozvíjal, mu priniesli aj prezývku slovenský Leonardo da Vinci. Preslávil sa však predovšetkým ako portrétista významných osobností slovenskej kultúry, národného a náboženského života.
Jozef Božetech Klemens sa narodil 8. marca 1817 v Liptovskom Mikuláši. V otcovej dielni sa už od detstva priúčal remeslu, keď pomáhal pri výrobe sediel a kočov pre zemanov. Mal však aj umelecké nadanie a v mladosti sa stal knihárskym pomocníkom Gašpara Fejérpataky Belopoteckého. A práve na jeho príhovor bol Jozef B. Klemens v roku 1837 prijatý na skúšobnú dobu na Akadémiu výtvarných umení v českej Prahe, ktorú už ako riadny študent absolvoval v rokoch 1838-1843.
Súčasne sa v stovežatej vzdelával aj vo vedách prírodných a technických, v češtine a nemčine, aby zložil učiteľské skúšky. Počas šesťročného pobytu v Prahe pomáhal pri vybudovaní Amerlingovho vzdelávacieho ústavu, na ktorom neskôr sám vyučoval. Otvorením pražského dagerotypického ateliéru v roku 1842 sa stal priekopníkom tejto fotografickej techniky, po roku bol však nútený ateliér zatvoriť pri finančné problémy.
Rozhľadený umelec a vynálezca sa vrátil na Slovensko a pracoval ako maliar. Keď v roku 1844 vznikol v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, začal sa J. B. Klemens viac venovať tvorbe portrétov významných osobností. S veľkou perspektívou, ale s malým kapitálom začal tiež podnikať s výrobou zinkovej bieloby a sadry. Technické zariadenie dielne si navrhol a skonštruoval sám, pre nedostatok financií však podnik zakrátko zanikol.
Od roku 1856 pôsobil ako učiteľ kreslenia na reálke v Žiline. Popri tom sa aktívne zaoberal geológiou, botanikou a pracoval na niekoľkých technických vynálezoch. Klemensove geologické znalosti sa prejavili aj pri zemetrasení v Žiline dňa 15. januára 1858, keď ho na základe presnej lokalizácie epicentra zemetrasenia vymenovali za dopisujúceho člena ríšskeho geologického ústavu vo Viedni (dnes Rakúsko).
Počas sedemročného pobytu v Žiline vypracoval pre mesto projekty na verejné stavby ako napríklad mestský pivovar či farský kostol. V rokoch 1863-1873 bol riadnym profesorom prírodných vied a kreslenia na katolíckom gymnáziu (dnes Gymnázium Andreja Sládkoviča) v Banskej Bystrici.
Ako uznávaná osobnosť slovenskej inteligencie sa Jozef Božetech Klemens v júni 1861 zúčastnil Slovenského národného zhromaždenia v Martine, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Na základe tohto významného programového dokumentu vznikla v auguste 1863 Matica slovenská, ktorej spoluzakladateľom bol aj J. B. Klemens. Všestranný umelec bol tiež autorom jej znaku. Na základe jeho návrhu bola postavená slávobrána, pri ktorej vítali biskupa Štefana Moysesa prichádzajúceho na zakladajúce matičné zhromaždenie.
Výsledkom Klemensovej spolupráce s Maticou slovenskou sú mnohé portréty významných osobností, vrátane vzácnej olejomaľby Ľudovíta Štúra, Andreja Sládkoviča alebo Michala M. Hodžu. Okrem toho bol členom matematicko–prírodného odboru Matice slovenskej a do jej zbierky získal významné archeologické pamiatky.
Vynálezcovská činnosť Jozefa B. Klemensa zahŕňa návrh parného motora poháňaného teplým vzduchom. Konštrukciu prototypu stroja sa mu však nepodarilo presadiť, ani získať patent. V roku 1862 poslal na výstavu do Londýna (Spojené kráľovstvo) výkresy "Samotlače", predchodcu sádzacieho stroja. Nedostatok financií z učiteľského platu riešil Klemens tvorbou oltárnych obrazov či výzdobou kostolov. Jeho sakrálne diela sa nachádzajú v kostoloch na Liptove, v Turci, na Kysuciach, Orave, Horehroní či na Spiši. Od roku 1862 bol členom Uhorskej prírodovednej spoločnosti v Pešti (dnes Budapešť - Maďarsko).
Umelec, národovec a vynálezca Jozef Božetech Klemens zomrel 17. januára 1883 vo Viedni.
0
www.ZIVOTPO.sk
